Slovenskí Potemkinovci

Alebo ako sa míňa energia

Stále viac ma rozosmutňuje zvyšujúci sa počet potemkinovských diel na Slovensku. (Pre neskôr narodených pridávam odkazy na vysvetlenie)

Grigorij Alexandrovič Poťomkin

Mesto v tapetách

Potemkinove dediny

Realita

Mám pocit, akoby ľudia venovali viac a viac energie tomu, ako niečo zakamuflovať. Ak by venovali len časť tejto energie tomu, ako niečo urobiť, myslím, že by to v našej krajine vyzeralo oveľa lepšie.

Vôbec pritom nerozumiem dôvodom takého správania, ak teda neberiem do úvahy nenažranosť a bezbrehú chamtivosť. Inak si totiž neviem vysvetliť premrhaný čas, úsilie a hlavne prostriedky tejto krajiny.

K napísaniu príspevku ma postupne vyprovokovalo viacero slovenských potemkinovských aktivít, ako napr.

Návrh novely zákona o pedagogických pracovníkoch

Parkovanie v Karlovej Vsi

Slovenský Potemkin v Kazachstane. Dobrý nápad? Mimochodom, mladý vedec vyslaný našou krajinou si musel hradiť časť nákladov sám (kam šli všetky tie peniaze???)! Asi trest za to, že prezentoval svoj dobrý nápad!

Ostatný (bojím sa napísať posledný) podnet je pre mňa Návrh integrovaného národného energetického a klimatického plánu SR na roky 2021 – 2030.

Napriek tomu, že od roku 2015 celkový podiel OZE na koncovej spotrebe energie SR klesá, neboja sa predkladatelia dokumentu odhadovať každoročné zvyšovanie podielu OZE až na úroveň cez 19 % v roku 2030. Paradoxne sme vyzývaní k dosiahnutiu 24 %, ale hádam nebudeme normálnou modernou krajinou, nie?

Poistka vo forme vyhlásenia „Ako problematický sa javí prvý kontrolný rok 2022, keď je významné zvýšenie oproti predpokladom pre roky 2020 a 2021. Pre rok 2020 existuje tiež riziko, že záväzný cieľ 14% nebude naplnený“ hovorí za všetko! Takže typický prístup – aj pred Bruselom chceme byť pekní, aj sa nemusíme starať, nejako sa „to“ vyrieši samo.

Lebo to, že je tento cieľ nereálny pri súčasnom vedení energetickej politiky, si (ne)zodpovední uvedomujú veľmi dobre. Preto je jednoduchšie vložiť do národných plánov úžasne znejúce slová a frázy typu:

Podpora bude preto musieť byť oveľa intenzívnejšia, aby sa viac motivoval sektor vykurovania, najmä sektor CZT. Potenciál geotermálnej energie pre výrobu tepla je síce dostatočný, ale jej využívanie musí byť primerane podporované, čo si bude vyžadovať celkové zvýšenie pomoci. Príkladom nevyužitého potenciálu je Geoterm Košice, kde už Akčný plán OZE pre roky 2011-2020 vypracovaný v roku 2009 predpokladal využívanie geotermálnej energie pri výrobe tepla. (Zdroj)

alebo

Aj prípadný väčší rast dodávok lesnej palivovej biomasy by do roku 2030 nemal mať významný negatívny dopad na bilancie emisií a záchytov.

Tieto a im podobné vyjadrenia sa v dokumente objavujú až príliš často, zrejme s cieľom naviesť čitateľa na jasne znejúci záver:

Jediná cesta k zvyšovaniu podielu OZE na Slovensku je cez systémy centrálneho zásobovania teplom!

Veď posúďte sami:

Existujúca infraštruktúra CZT predstavuje ideálnu základňu pre budovanie inteligentného energetického systému mesta a má všetky predpoklady plniť úlohu integrátora jednotlivých OZE riešení na jeho území.

Rozvinutá CZT infraštruktúra, ktorá je už dnes do značnej miery modernizovaná, postupne integruje nové inteligentné riešenia. Pre budúce Smart Cities budú systémy CZT nenahraditeľné. Nasadzovanie týchto moderných inteligentných riešení smeruje k budovaniu tzv. CZT 4-tej generácie, ktoré vytvárajú v mestách efektívne fungujúci a inteligentný systém.

Pre občanov je prijateľnejšie mať v meste minimum komínov, ktoré sú pod neustálou kontrolou a nie stovky až tisíce nekontrolovaných komínov.

 V neposlednom rade znížením nákupu fosílnych palív, ktoré sú v prevažnej miere dovážané zo zahraničia, zostávajú prostriedky za ich nákup v danom regióne a podporujú tak rozvoj lokálnej ekonomiky.

A perlička na záver:

Vo vyspelých krajinách sú systémy CZT považované za najefektívnejší a najekologickejší spôsob výroby tepla a za nástroj dekarbonizácie energetiky. Prichádzajúce nové trendy v energetike prinášajú pre teplárenstvo nové výzvy a príležitosti. Slovensko má všetky predpoklady pre budovanie a rozvoj systémov CZT 4-tej generácie.

 

To myslia vážne?

V krajine, kde sa jedna zákazka rieši roky na úrovni výberu dodávateľa, roky na úrovni posudzovania vplyvov na všetky možné i nemožné oblasti, roky realizácie a roky predlžovania zmlúv cez dodatky? V krajine, kde majú najväčší dodávatelia tepla cez systémy CZT prakticky monopol cez štátne akciovky?

Žeby príprava na konkrétne opatrenia a konkrétnych realizátorov?

Kde je podiel rodinných a bytových domov, firiem a administratívnych budov? V návrhu som nevidel o tomto potenciále ani zmienku! Ak nepočítam program Zelená domácnostiam, ktorý však nie je ničím novým.

SCZT nemusí byť zlý!

Aj ja verím tomu, že systémy CZT majú budúcnosť dokonca i na Slovensku. Nepotrebujeme však štúdie a výskumy na to, aké systémy a za akých podmienok. Stačí sa pozrieť hneď za hranice, kde takéto systémy fungujú. Fungujú tak, že ľudia sa chcú pripájať!

A to by malo byť meradlom kvality služieb a produktov.

Nie štúdie, vymyslené, či prispôsobené čísla a štatistiky!

Nie potemkinovské veľdiela a preludy!

Nájdime cestu

Dá sa to aj inak – jednoducho!

Jednoduché veci sú totiž transparentné.

Odkaz tým hore (chcel som napísať zodpovedným, ale to nie sú ani zďaleka):

Vážení, ľudia už dnes a v najbližšej budúcnosti sami vedia a budú vedieť posúdiť, ktorý zdroj je ekologický a zároveň ekonomicky výhodný. Pretože aj to už vo svete funguje!

Pamätajte: “Lidé nejsou hloupí!!!”

(Navštívené 78 krát, 1 prečítané dnes)

Podobné príspevky

Zdieľaj to